Prvá pomoc je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc pri náhlom ohrození života alebo postihnutí zdravia, a ktoré môžu byť poskytnuté kdekoľvek a kedykoľvek aj bez špeciálnych pomôcok.
Charakteristika prvej pomoci
- Základná prvá pomoc – má za cieľ záchranu života a minimalizovanie poškodenia zdravia. Povinnosť poskytnúť základnú prvú pomoc má každý, podľa svojich možností a schopností. Nikto nie je povinný poskytovať prvú pomoc ak by tým ohrozoval vlastný život.
- Zdravotnícka prvá pomoc – nadväzuje na základnú prvú pomoc a zahŕňa aplikáciu liekov, použitie diagnostických a liečebných prístrojov (elektrokardiograf, defibrilátor, ..) a ďalšie postupy, ktoré realizuje lekár.
Postup pri poskytovaní prvej pomoci
Postupnosť krokov pri poskytovaní prvej pomoci je potrebné prispôsobiť situácii. Ak nájdeme človeka ktorý nereaguje, postupujeme spravidla nasledovne:
- Uvoľnenie dýchacích ciest
- Zastavenie krvácania (najmä v prípade rozsiahleho život ohrozujúceho, predovšetkým tepenného krvácania)
- Dýchanie z úst do úst (v prípade zástavy dýchania)
- Masáž srdca (v prípade zástavy srdcovej činnosti)
- Privolani odbornej zdravotníckej pomoci
Uvoľnenie dýchacích ciest
Uvoľnenie dýchacích ciest dosiahneme ak postihnutého uložíme na rovnú podložku na chrbát, zakloníme mu hlavu a ústa otvoríme tlakom na bradu. Ak je ústna dutina zablokovaná nečistotami, je potrebné ju vyčistiť. Ak má protézu,je potrebné tiež ju vybrať. V prípade, že postihnutému zapadol jazyk do hrdla je nutné ho urýchlene vytiahnuť.
Zastavenie krvácania
Zastavenie rozsiahleho krvácania je nutným predpokladom pre poskytnutie účinnej prvej pomoci. Postihnutého je nutné obhliadnuť a nájsť prípadné silné krvácanie. V prípade viacerých zdrojov silného krvácania sa prioritne ošetruje tepenné krvácanie, charakteristické svetlejšou farbou krvi.
Tepenné krvácanie môžeme zastavovať viacerými spôsobmi. Najefektívnejším spôsobom je stlačenie takzvaných tlakových bodov a zastavenie prúdenia krvi k rane. Tieto body sa nachádzajú na vnútornej strane v hornej časti končatín. Pri tlaku je potrebné tlačiť priamo na tepnu zásobujúcu poranenú časť tela. Ak tlakový bod neviem nájsť alebo ho nie je možné použiť, je potrebné zastaviť krvácanie priamym tlakom na ranu. Tento spôsob je účinný, ale poranenému hrozí infekcia, preto je vhodné používať ho iba v najnutnejšom prípade a iba kým nie je možné na ranu tlačiť sterilným obväzom, prípadne do momentu kým je nájdený tlakový bod. Postihnutého uložíme do vodorovnej polohy.
Obnova základných životných funkcií (resuscitácia)
Obnova dýchania
Pri zástave dýchania vykonávame dýchanie z úst do úst. Pred zahájením musíme skontrolovať priechodnosť dýchacích ciest. Ak vykonávame prvú pomoc sami, k postihnutému si kľakneme po jeho pravej ruke. Ak ju vykonávame vo dvojici, kľakneme si k postihnutému po jeho ľavej ruke. Opticky skontrolujeme či má priechodné dýchacie cesty. Jednou rukou mu pridŕžame hlavu zaklonenú a prstami mu upcháme nos. Druhou rukou pridržíme bradu, aby ostali ústa otvorené a vydýchneme celý obsah pľúc do jeho úst. Pri vydychovaní pozorujeme, či sa postihnutému dvíha hrudník, alebo vdychujeme vzduch do žalúdka. Ak prúdi vzduch do žalúdka, postihnutý má pravdepodobne zapadnutý jazyk. Po vdýchnutí vzduchu do pľúc sa vzpriamime a odkloníme hlavu postihnutého mierne nabok, aby mohol vzduch voľne unikať. Akonáhle hrudník postihnutého klesne, opakujeme vdýchnutie. Priebežne kontrolujeme, či nebolo dýchanie postihnutého obnovené. Ak robíme súčasne masáž srdca, striedame 30 stlačení a 2 vdýchnutia.
Obnova činnosti srdca
Pri zástave činnosti srdca vykonávame nepriamu masáž srdca. Postihnutého uložíme na rovnú a pevnú podložku. Nepriamu masáž srdca podávame vždy z pravej strany (kľačíme po pravej ruke postihnutého). Hrudníka sa smie dotýkať iba spodná časť dlane jednej ruky. Ďlaň a prsty ruky musia byť zdvihnuté aby sa nedotýkali hrudníka. Druhá ruka sa opiera o prvú. Stlačenie hrudníka musí byť prudké a krátke (zatlačiť a hneď uvoľniť). Hĺbka stlačenie je závislá od telesnej konštrukcie postihnutého. Počas stláčania hrudníka musia byť obe ruky vystreté a človek ktorý masáž vykonáva musí kľačať nad postihnutým, aby boli stlačenia dostatočne silné. Pri správnej nepriamej masáži srdca sa môže stať že sa rebrá odlomia od hrudnej kosti. Tomuto faktu treba prispôsobiť silu tlaku (tlačiť o niečo slabšie, lebo hrudník už má menšiu pevnosť). Samotné odlomenie rebier od hrudnej kosti ale nie je znakom nesprávnej nepriamej masáže srdca, skôr naopak.
Postup pri resuscitácii dieťaťa
Postup je formálne zhodný s poskytovaním prvej pomoci dospelému. Resuscitaciu však začiname 5 iniciálnymi vdychmi. Pri dýchaní z úst do úst ale vdychujeme do pľúc menší objem vzduchu (podľa veľkosti dieťaťa). Malým deťom do pľúc vdychujeme iba obsah úst. Nepriama masáž srdca malých detí sa vykonáva tlakom dvoch prstov. Prispôsobiť treba aj silu tlaku.
1. Názvy a definície
Prvá pomoc - je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktorými sa má pri náhlom ohrození alebo narušení hodnôt zabrániť rozvoju ďalšieho poškodenia a zmierniť následky poškodenia na najmenšiu mieru. Prvú pomoc možno rozdeliť na technickú a zdravotnícku.
Technická prvá pomoc - jej podstatou je odstránenie vonkajších fyzikálnych a chemických príčin, ktoré spôsobili úraz, otravu alebo náhle ochorenie a ktoré neustále zhoršujú stav postihnutého, kým ich vplyv trvá. Často je predpokladom pre poskytnutie zdravotníckej prvej pomoci.
Zdravotnícka prvá pomoc - je súbor opatrení, ktoré pri náhlom ohrození alebo postihnutí zdravia cieľavedome a účinne obmedzujú rozsah a dôsledky ohrozenia alebo postihnutia. Zdravotnícku prvú pomoc možno rozdeliť na zdravotnícku laickú prvú pomoc a zdravotnícku odbornú prvú pomoc.
Zdravotnícka laická prvá pomoc - je súbor základných odborných a technických zdravotníckych opatrení poskytovaných spravidla bez špecializovaných prostriedkov. Súčasťou laickej prvej pomoci je privolanie odbornej pomoci a starostlivosť o postihnutého do jeho odovzdania do zdravotníckeho ošetrenia.
Úraz - je každé násilné poškodenie tela, ktoré zanecháva následky vo forme otvorených rán, vnútorných zmien, pomliaždenín, vykĺbenín, zlomenín, popálenín, poleptania a pod.
Otrava - je každé poškodenie zdravia alebo spôsobenie smrti účinkom chemickej látky (jedu).
Náhla príhoda - je náhle vzniknuté ochorenie alebo vzplanutie skrytej či chronickej choroby. Môže vzniknúť aj u zdanlivo zdravého. Začína väčšinou prudko, vyvíja sa často až dramaticky a neraz ohrozí postihnutého aj na zdraví.
2. Zásady poskytovania prvej pomoci pri náhlom postihnutí zdravia
Základným pravidlom pri poskytovaní prvej pomoci je robiť všetko, čo stav postihnutého vyžaduje a čoho je záchranca schopný, ale len v rozsahu, ktorý bezpečne ovláda.
Pri poskytovaní prvej pomoci treba zachovať tento postup :
3. Prvá pomoc pri náhlom zastavení krvného obehu
Zastavenie prítoku okysličenej krvi do mozgu vedie počas 3 - 4 minút k nenávratnému poškodeniu mozgových buniek - k smrti. Najzávažnejšou poruchou je zastavenie srdcovej činnosti.
Príčiny môžu byť rôzne, napr. : choroba srdcového svalu (infarkt), chemické faktory (predávkovanie liekov), fyzikálne faktory (priame poranenie srdca, úraz bleskom a elektrickým prúdom, ďalej dusenie, veľká strata krvi, porucha srdcového centra a pod.).
Diagnóza zastavenia krvného obehu musí byť včasná a možno ju určiť podľa týchto skutočností :
Pri zastavení krvného obehu je dýchanie vždy vážne postihnuté a nemožno ho považovať za dostatočné. Okamžite po zistení, že sa zastavil krvný obeh, musí sa začať s resustitáciou, ktorá spočíva v nepriamej masáži srdca kombinovanej s dostatočným umelým dýchaním.
Nepriama srdcová masáž
Podstatou nepriamej masáže je rytmické stláčanie hrudnej kosti proti pevnej podložke chrbtice, tak aby sa k sebe priblížili až o 5 cm. Tým sa stlačí i srdce a krv sa vytlačí do obehu v pľúcach a veľkých cievach. Po uvoľnení tlaku sa pružný hrudník vráti do svojej pôvodnej polohy a srdce sa naplní krvou.
Technický opis resustitácie
Postihnutého treba položiť na chrbát a na tvrdú podložku. Záchranca si stúpne alebo kľakne vedľa postihnutého a podloží dlaň (pri zápästí) jednej ruky na dolnú tretinu hrudnej kosti (v strednej časti asi 1-2 prsty nad úponom mečíka). Druhú ruku podloží zápästím naprieč na chrbát prvej ruky.
Postavenie zápästia obidvoch rúk pri nepriamej masáži
U detí sa toto miesto posudzuje vyššie až do polovice dĺžky hrudnej kosti. Lakte musia byť napriamené, aby sa využila ťarcha celého tela. Nachýlením trupu dopredu sa prenáša sila z ramien do rúk a touto silou sa hrudná kosť stláča proti chrbtici asi 5 cm hlboko. Ihneď po stlačení treba odľahčiť tlak na hrudnú kosť, aby sa hrudník postihnutého mohol voľne rozopnúť. Ruky ale zostávajú ležať na hrudnej kosti. Účinnosť nepriamej masáže srdca sa zvýši, ak sa srdce dobre plní žilovou krvou. Preto je výhodné zdvihnúť dolné končatiny alebo skloniť trup postihnutého šikmo hlavou nižšie. Dávkovanie tlaku je rôzne a to podľa pružnosti hrudníka a veku, u detí stačí jedna ruka, u kojencov dva prsty. Tlak sa musí vyvinúť ráznym pružným pohybom, v pravidelnom rytme 80 x za minútu u dospelého, u detí a dojčiat 100 x za minútu. Účinnosť srdcovej masáže sa pozná podľa toho, že na krčných tepnách je pri každom stlačení hrudníka hmatateľný synchrónny tep, farba postihnutého sa zlepší, zornice sa zúžia, príp. sa objaví náznak reakcie na svetlo (pri osvetlení sa zúžia). Ak sa po jednej hodine resustitácie nedostaví spontánna srdcová činnosť, postihnutý nedýcha a zornice zostávajú stále široké a nereagujú na svetlo, záchranca prestane s resustitáciou.
4. Prvá pomoc pri náhlych poruchách a zastavení dýchania
Poruchou dýchacej činnosti sa rozumie dusenie z nedostatku vzduchu alebo úplné zastavenie dychu. K najčastejším príčinám porúch dýchacej činnosti patria :
Kontrola obsahu ústnej dutiny
Vonkajšie príznaky náhlych príhod až zastavenie dýchania sú rôzne a závisia od príčiny a rýchlosti priebehu poruchy:
Ak je v dýchacích cestách cudzí predmet, pristupujú k týmto príznakom ešte ďalšie príznaky :
Ak sa postihnutý dusí a reaguje na naše pokyny, požiadajte ho, aby sa posadil na stoličku, ruky oprel o kolená a sklonil hlavu. Udrite ho medzi lopatky a vyvolajte kašeľ.
Ak sa postihnutý dusí a nereaguje, postavte sa za jeho chrbát, chyťte ho zozadu a zopnite ruky pod jeho hrudníkom. Prudkým rýchlym pohybom hore a dovnútra ho pritiahnite k sebe (Heimlichov manéver).
Ak je postihnutý v bezvedomí, obkročmo si naňho kľaknite, bruško dlane jednej ruky položte tesne pod rebrá, druhú ruku položte na pravú a zatlačte smerom dopredu a dolu.
Dusenie a zastavenie dychu sú tak závažné príhody, že vyžadujú okamžité poskytnutie prvej pomoci - resustitáciu.
Technický postup resustitácie
Poskytnutie prvej pomoci pri náhlych poruchách dýchania a zastavení dýchania spočíva:
Základný postup pri zabezpečení záklonu hlavy
Záklon hlavy sa dosiahne tým, že záchranca položí postihnutému jednu ruku na šiju a druhou pritlačí na čelo tak, aby sa hlava čo najviac zaklonila a krk prehol. Tým sa jazyk, opierajúci o zadnú stenu hltana, oddiali a uvoľní dýchacie cesty.
Ak sa neobjaví dýchanie treba postihnutému vysunúť dolnú čeľusť tak, že záchranca uchopí uhol dolnej čeľuste prstami oboch rúk a posunie ju smerom dopredu tak, aby dolné zuby boli pred hornými (predhryznutie)
Dýchanie z pľúc do pľúc sa robí:
Pri dýchaní z úst do úst udržuje záchranca jednou rukou záklon hlavy tlakom dlane na čelo postihnutého a súčasne stláča palcom a ukazovákom tejto ruky obe nosné dierky. Druhou rukou (je pod bradou) pomáha udržať predsunutú dolnú čeľusť. Palcom tejto ruky odtiahne dolnú peru tak, aby vznikla štrbina medzi perami asi jeden prst široká. Záchranca sa nadýchne široko otvorenými ústami, priloží ústa pevne okolo úst postihnutého a pozvoľna vydýchne do jeho dýchacích ciest. Súčasne pozoruje či sa pritom zdvíha hrudník postihnutého. Po vdýchnutí záchranca rýchlo oddiali ústa (postihnutý pasívne vydýchne) a kontroluje či z úst postihnutého prúdi vzduch. Čas na výdych má byť asi dvojnásobkom času umelého vdychu. Najvhodnejšia frekvencia vdychov u dospelého je 12 - 16 vdychov za minútu, u starších detí 20 vdychov za minútu. Pri tomto spôsobe umelého dýchania možno použiť resuscitačné rúško.
Dýchanie z pľúc do pľúc spôsobom z úst do úst
Dýchanie u úst do nosa je podobné, ale s tým rozdielom, že ruka stláčajúca hlavu do záklonu ponechá nos voľný a palec druhej ruky (ktorá predsunuje dolnú čeľusť pred hornú) pritlačí pevne dolnú peru na hornú. Kontrola účinnosti umelého dýchania počas vdychu aj výdychu, počet umelých vdychov za minútu i celý ďalší postup je ten istý ako pri predošlom spôsobe. Pri tomto spôsobe sa nepoužíva resuscitačné rúško. Pri umelom dýchaní z úst do nosa a úst súčasne poloha tela postihnutého je rovnaká ako pri predošlých spôsoboch, len záklon hlavy je miernejší a nos a ústa zostávajú voľné. Záchranca otvorenými ústami obomkne nos od polovice jeho chrbta cez nosné dierky a celé ústa. Tento spôsob sa zásadne používa u detí do 10 rokov, pričom platí, že čím je dieťa menšie, tým je počet dychov rýchlejší (u kojencov až 40-50/min) a objem vdychovaného vzduchu menší (u kojencov stačí objem vzduchu z ústnej dutiny).
Od ručných metód umelého dýchania sa v poslednom čase upúšťa, pretože ich pomocou sa dostane oveľa menší vdychový objem než pri umelom dýchaní z pľúc do pľúc. Len v prípadoch, keď postihnutý má poranený obličaj, alebo trpí infekčnou chorobou, odporúča sa robiť umelé dýchanie metódou podľa Silvestra-Broscha.
Umelé dýchanie touto metódou sa robí takto:
Postihnutý leží na chrbte a jeho hrudník je v úrovni ramien podložený, aby sa dosiahol záklon hlavy a zväčšil aj objem hrudníka. Priechodnosť dýchacích ciest je možno zabezpečiť otočením hlavy na stranu a zavedením vzduchovodu. Záchranca kľačí za hlavou a oblúkom dvíha natiahnuté paže postihnutého (drží ich pevne pri lakťových kĺboch) nad jeho hlavou, čím dosiahne umelý vdych. Oblúkovitým pripažením dosiahne záchranca umelý výdych. Tento sled pohybov sa musí opakovať 15 x za minútu. Účinnosť umelého dýchania sa pozná podľa toho, že vzduch ľahko vniká do pľúc, vidieť zdvíhanie a klesanie hrudníka a počas 7-10 umelých dychov zmizne namodralé sfarbenie (cyanóza) postihnutého.
Spojenie nepriamej srdcovej masáže a umelého dýchania
Obe základné životné funkcie (dýchanie a krvný obeh) možno nahradiť umelým, dýchaním a nepriamou srdcovou masážou.
Treba si uvedomiť:
V oboch prípadoch treba začať umelé dýchanie a súčasne aj nepriamu srdcovú masáž. Spojenie týchto postupov sa nazýva neodkladná resustitácia.
Neodkladná resustitácia vyžaduje :
5. Prvá pomoc pri bezvedomí
Bezvedomie je stav, ak postihnutý neprijíma podnety z vonkajšieho prostredia, nespracúva ich a účelne na ne nereaguje.
K bezvedomiu dochádza pri nedostatočnom prekrvení mozgu, pri jeho nedostatočnom zásobení kyslíkom alebo pri anatomickej alebo funkčnej poruche mozgu.
Príčiny, ktoré vedú k vzniku bezvedomia, sú rôzne. K najčastejším patria: náhle zastavenie srdca, extrémne zrýchlená činnosť srdca, náhle rozšírenie ciev z horúčavy, ďalej je to dusenie, poranenie mozgu, otravy, veľká strata krvi a pod.
Technický postup prvej pomoci
1. Postihnutého uložiť do vodorovnej polohy alebo ho šetrne odsunúť z nebezpečného miesta.
2. Zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest (zaklonením hlavy, predsunutím dolnej čeľuste; pri krvácaní do oblasti ústnej dutiny uložením v polohe na brucho).
3. Ak sa zastaví dýchanie, zastaví krvný obeh, alebo zastaví dýchanie aj krvný obeh súčasne, začať neodkladnú resustitáciu.
4. Ak sa obnoví dostatočné dýchanie a krvný obeh treba postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy na bok.
5. Po návrate vedomia kontrolovať dýchanie, priložiť studený obklad na hlavu, uložiť v tieni.
6. Ak je postihnutý v bezvedomí, nesmie sa mu podávať nijaký nápoj ani jedlo.
Stabilizovaná poloha
Technika stabilizovanej polohy na boku
Stabilizovaná poloha je vhodná pre postihnutého v bezvedomí, ak nehrozí riziko poranenia krku alebo chrbtice.
Záchranca položí postihnutého na chrbát s rukami hore, akoby sa vzdával. Pokrčí mu pravé koleno. Pravou rukou pridrží pravú ruku postihnutého. Chytí pravé koleno postihnutého. Potiahne postihnutého za rameno a koleno a prevráti ho na ľavý bok. Pravé rameno a pravú nohu mu pokrčí, aby sa nemohol prevrátiť na brucho. Zakloní mu hlavu, aby zvratky prípadne iné tekutiny mohli voľne vytekať a aby nedošlo k zaduseniu. Záchranca sa postará, aby postihnutý bol v teple a v bezpečí, pravidelne sleduje jeho stav a čaká na odbornú pomoc.
6. Prvá pomoc pri poranení
Rana je porušenie kože, sliznice alebo vnútorných orgánov. Charakteristickým znakom je krvácanie, bolesť strata alebo poškodenie tkaniva. Podľa rozsahu poškodenia možno rany rozdeliť na :
7. Úraz elektrickým prúdom a elektrickým výbojom
8. PRVÁ POMOC PRI ĎALŠÍCH UDALOSTIACH
Popáleniny
Nadýchanie sa horúcich pár a dymu
Nadýchanie sa dráždivých a dusivých pár
Podchladenie
Omrzliny
Poleptanie rohovky a dúhovky
Poleptanie kože a sliznice neznámym prostriedkom
Poleptanie kyselinami
Poleptanie zásaditými látkami
Poleptanie sliznice ústnej dutiny
Poleptanie pažeráka a žalúdka
Otrava oxidom uhoľnatým
VŠEOBECNÉ ZÁSADY POSKYTOVANIA PRVEJ POMOCI
Ako postupovať?
Ako poskytnúť prvú pomoc?
P a m ä t a j t e !
